Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Floridskí BRUTALITY boli aj napriek takým deathmetalovým klenotom a míľnikom ako „Screams Of Anguish, „When The Sky Turns Black“ a „In Mourning“ skupinou, ktorej tak trochu chýbalo šťastie, čosi ako BROKEN HOPE v 90. rokoch – nedostali to, čo si zaslúžili, napriek faktu, že hudobne urobili všetko pre to, aby sa stali pojmom. Tieto nahrávky ani po 20 a viac rokoch neznejú zastarano alebo „staroškolsky“, fungujú ako dokonalé príklady death metalu v jeho čistej, kryštalickej forme. Tak či tak mali vždy zapálených fanúšikov, ktorí ich počúvali vyše dve dekády a nemohli sa dočkať výsledku najnovšej, v skutočnosti tretej inkarnácie.
Od roku 2012 sú BRUTALITY opäť medzi nami, v zostave s Jeffom Acressom (basgitara, vokály), Jayom Fernandezom (gitary), Scottom Reigelom (vokály), a všetci traja tu sú prinajmenšom od „Screams...“, a s Rustonom Grossem za bicími, ktorý nahradil pôvodného bubeníka Jima Cokera. Prvou nahrávkou po reunione bolo EP „Ruins Of Humans“, na ktorom bol Jim a ako druhý gitarista aj Don Gates. Potom prebehli vyššie spomenuté zmeny v obsadení, ale EP bolo dosť sľubným náznakom toho, čo môže prísť nabudúce, keďže v týchto dvoch skladbách (titulná je dosť dlhá, takmer „deathmetalový epos“) bola esencia starých zlatých čias viac – menej späť, hoci s istými pochybnosťami o Jimových bubeníckych schopnostiach do budúcnosti. Tie nakoniec vyriešilo jeho nahradenie a od 22. januára 2016 tu máme nový album BRUTALITY po takmer 20 rokoch („In Mourning“ vyšiel 2. augusta 1996).
Aj keď je na CD osem skladieb, „Nové zmŕtvychvstanie“ prichádza len v siedmich dejstvách, keďže tu máme aj cover, bez ktorého by album ako taký bol dosť krátky. Na druhej strane, je to pravdepodobne lepší nápad než nanovo nahrať veci z EP alebo ešte trochu počkať, to je dnes na takrečeno premnoženej deathmetalovej scéne celkom riziko. Aj tak je tento materiál príliš dobrý na to, aby bol ignorovaný, obzvlášť ak vás baví americký death metal v duchu najlepšej tradície, ktorý zároveň znie sviežo a vyspelo. Pretože tu máme všetko, čo na tejto bande máme radi, a „legenda“ svojho ducha oživila na maximum. V prvom rade je tu výborná atmosféra, temná, dramatická, s ťažobou otrávených mrakov nad apokalypsou bičovanou Zemou. Vyjadruje ju ťažké znenie, typické pre deathmetalovú scénu 90. rokov, plné potemneného priestoru a bez nejakých rušiacich plastových pachutí.
BRUTALITY sú zvukovou búrkou v najlepšom floridskom duchu, kde všetko od gitár cez vokály a basgitaru až po prácu bicích znie na úrovni. Pokiaľ ide o hudbu, znie death metal plný variabilných temp, od náklepov po veľmi náladové pasáže, BRUTALITY hrajú mix tradičného, brutálneho i atmosférického kovu smrti, posilnený vynikajúcimi gitarovými harmóniami a sólami „nie z tohto sveta“, vďaka ktorým bola kapela vždy cenená. Skladby sú veľmi pestré a dobre zložené, ak ste vyrastali na death metale zo „Zlatého veku“, vaša spokojnosť je zaručená. Scott má stále úžasné hrdlo, jeho vokály sú dostatočne hlboké – hlbšie než kedysi –, silné a zrozumiteľné, je deathmetalovým vokalistom, schopným zafarbiť svoj hlas hnevom, agresivitou, temnotou a hocičím iným, čo potrebuje akákoľvek nálada v hociktorej pasáži skladby.
Ďalšou „pridanou hodnotou“ je prítomnosť mnohých polo-inštrumentálnych úsekov, postavených na silných melódiách, a to všetko dokopy dáva veľmi dobrý album aj bez prevzatej skladby. Tu však máme „Shores In Flames“ od BATHORY a osobne si myslím, že Quorthon by bol potešený a možno prekvapený, ako dobre môže túto veľmi epickú a „do kosti vikingskú“ skladbu zahrať a pochopiť americká deathmetalová skupina. Hudobne to celkovo fakt nie je žiadne „vráťte sa do hrobu“, nech BRUTALITY chuť do „boja“ vydrží čo najdlhšie.
1. Sea Of Ignorance
2. 48 to 52
3. Fatal Cure
4. Tribute
5. Perpetual Resolution
6. Barbarically Beheaded
7. Shores In Flames (Bathory cover)
8. End Of Days
Diskografie
Sea Of Ignorance (2016) Ruins Of Humans EP (2013) In Mourning (1996) When The Sky Turns Black (1994) Screams Of Anguish (1993)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2016 Vydavatel: Repulsive Echo Records Stopáž: 39:41
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.